V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Vianoce sú jedny z niekoľkých sviatkov, ktorým vždy predchádzala vigília,[11] ľudovo nazývaná Štedrý deň (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša. V Rímskom misáli sa táto omša označuje „Vo svätej noci“ (In nocte) a podľa žiadneho predpisu sa nemusí sláviť priamo o polnoci, ale do roku 1960 rubriky predpisovali, že sa má „prvá [omša na slávnosť Narodenia Pána] sláviť po polnoci, po skončení hymnu Te Deum laudamus v matutíne“.[12]
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období rímskokatolíckeho liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).
Podrobnejšie informácie o danom sviatku nájdete na Wikipedii.
