História

Náš príbeh

Voznica

1562

Počiatok

Kedy stál prvý kostol v obci Voznica nevedno (podľa miestnej tradície r. 1562), ale bolo to predtým ako zemepán Gabriel Dóczy r. 1564 prestúpil na evanjelické náboženské vyznanie a to museli akceptovať aj Vozničania. Vždy tu stál drevený kostol a ten sa vždy stal obeťou drancovania nepriateľa. Pri ňom stála drevená zvonica s malým zvonom. V r. 1619 Dóczyovci znovu prijali katolícku vieru.

Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol pôvodne postavený z dreva a v súpise r. k. kostolov z r. 1733 sa píše, že tunajší kostol je z dreva, používajú ho a starajú sa oň. V roku 1761 boli v ňom už dva zvony

Kostol stál severne od obce, v blízkosti štôlne Jozefa II.

1842

Výstavba

Dnešný neskoro klasicistický kostol bol postavený v r. 1842. Potom bol kostol iba opravovaný, naposledy r. 1990. Strecha bola vymenená v roku 2020.

1907

Prístup ku kostolu

Schody ku kostolu boli postavené r. 1907 (dokončené 03.01.1907, a sú zakončené sochami Panny Márie a sv. Jozefa.

1916

Zvony

V roku 1916 boli na vojenské účely (odlievame diel) zhabané dva zvony: menší zvon bol uliaty r. 1675 (vraj vykopaný z močiara) a r. 1793 posvätený arcibiskupom Imrichom Esterházym, väčší zvon zasvätený sv. Kataríne r. 1743 ulial zvonolejár František Zechenter v Banskej Bystrici. Dnes je vo veži väčší zvon zasvätený Blahoslavenej Panne Márii, patrónke Uhorska , ktorý r. 1888 ulial Ján Thury so synom, Budapešť (zvon bol darom zo žarnovickej kalvárie), zvon – umieráčik zasvätený sv. Kataríne z milodarov veriacich r. 1924 ulial Alojz Kurbel v Trvnave.

1998

Začlenenie

Voznica bola filiálkou farnosti v Žarnovici, od 1. októbra 1998 bola pričlenená k farností Rudno nad Hronom.

Exteriér kostola

Kostol je malá jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, plechovou (pôvodne drevenou) strešnou vežičkou nad štítovým priečelím a pristavanou novou sakristiou. Fasády členia okná s oblým zakončením, výrazná je korunná rímsa. Priečelie členia nárožné pilastre, nad vstupom do objektu je polkruhová supraporta a v ňom letopočet opravy kostola 1990. Pred vchodom je vstupná krytá terasa.

Interiér kostola

Loď má rovný strop (maľba z r. 1972 je od Jozefa Plekanca z Nitry), presbytérium je zaklenuté českou plackou dosadajúcou na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. V oknách sú vitráže znázorňujúce sv. Annu, Pannu Máriu, sv. Jozefa, ktoré r. 1991 vyrobil M. Holánek. Studio Brno. Na hlavnom oltári zo začiatku 20. stor. je socha sv. Kataríny, po stranách plastiky Madony a sv. Jozefa, nad ním na stene je zavesený obraz najsvätejšej Trojice. Po bokoch oltára na stene presbytéria je zavesený drevený kríž s korpusom a socha Piety. V lodi je socha Lurdskej Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho, 14 drevorezieb zastavení Krížovej cesty. Na chóre podopieraným dvoma stĺpmi je organ vyrobený okolo r. 1910 c. k. dvornými staviteľmi organov bratmi Riegerovcami, Budapešť a Jagersdorf (Opus 802). Organ má peknú píšťalovú skriňu.